V období krízy a neistoty je každému z nás veľmi prirodzené obávať sa. Prichádza stres, starosti a pocit zodpovednosti. Je to prirodzené a nikto z nás nie je imúnny voči týmto pocitom. Všimnime si, že keď príde kríza či výpoveď v práci, máme zrazu tendenciu zameriavať sa na tie najdôležitejšie veci. Obávame sa o to, aby sme nestratili strechu nad hlavou, mali čo jesť, čo si obliecť. Ježiš hovorí v Matúšovi 6 nasledovné slová:
Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev?
A o pár veršov neskôr dodáva nasledovné:
Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete.
Tieto slová si často pripomínam. V pasáži medzi spomínanými veršami Ježiš vykresľuje obraz Boha, ktorému záleží na každom z nás, aj na tých najzákladnejších oblastiach našich životov. Bohu záleží, nie je ľahostajný k našim potrebám. On vie, že to všetko potrebujeme.
Som typ človeka, ktorý sa nebojí rozmýšľať nad slovami Biblie z rôznych pohľadov. Zamysleli ste sa už niekedy nad spomínanými pasážami napríklad z perspektívy ľudí bez domova? Ako to asi celé znie človeku, ktorý nemá nič? Ktorý prišiel o všetko? Ktorého jedinou dennou starosťou je boj o prežitie? Platia tieto slová naozaj pre každého? Akým spôsobom sa Boh stará o takýchto ľudí?
Som presvedčený, že Boh sa stará a záleží mu na každom človeku. A používa si na to ľudí ako ty a ja. Aj práve preto má štedrosť význam. Má význam zažívať tzv. “údolia života” či krízy, pretože práve vtedy si nanovo uvedomujeme potrebu toho najzákladnejšieho. A sme citlivejší na potreby iných. V čom dnes môžeš byť predĺženou rukou Božou a požehnať niekoho, kto je možno v zložitejšej situácii ako ty?
Je tu deň 19. Neuveriteľne rýchlo to letí. Dnes Aďka opäť vyradila niekoľko detských vecí. Väčšina z nich putuje novým majiteľom, niektoré sú už nepoužiteľné. Keď sme túto výzvu začínali, bál som sa týchto dní. Obával som sa, či budeme schopní nájsť také množstvo vecí. Dnes sa obávame, že do dňa 30 nestihneme dať preč všetko, čo by sme chceli.
Vypočujte si aj novú epizódu nášho podcastu, v ktorej s Aďkou mudrujeme o minimalizme a rozprávame aj o tom, čo nám táto výzva dala.
