Pred niekoľkými dňami sme sa zamýšľali nad jednou známou pasážou z evanjelia Matúša, v ktorej nás Ježiš varuje pred ustarostenosťou. Ježiš v nej dáva dôraz na absolútne základné potreby nášho života a vyhlasuje, že náš Otec nebeský vie, že ich potrebujeme. Dnes som si čítal túto istú pasáž, tentokrát z evanjelia Lukáša. Lukáš však zachytáva ešte jedno drobné podobenstvo, ktoré Ježiš hovorí tesne pred tým, ako spomína tú známu pasáž.
Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti.“ A potom im povedal toto podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.
Veľmi nenápadné podobenstvo. Ježiš nás v ňom varuje pred chamtivosťou a zbytočným nadbytkom. Dovolím si tvrdiť, že sa to dotýka a vyzýva každého z nás. Nedávno som zostal šokovaný štatistikou týkajúcou sa rozdelenia celosvetového bohatstva, ktorú zverejnila banka Credit Suisse. Ukazuje sa, že 1% najbohatších ľudí vlastní približne 50% celosvetového bohatstva! To je tak šokujúce číslo. Veľmi prirodzene sa asi každý z nás opýta, že “načo je komu toľko bohatstva, majetku či peňazí?” Presne. Ako sme čítali, sám Ježiš kladie túto otázku spolu s výstrahou.
Žiaľ, máme tendenciu hromadiť. Ak by sme však boli štedrí, vedeli by sme vyriešiť mnohé problémy sveta. Ak by sme len vedeli odolať tomu vábeniu a radšej vedeli použiť nadbytok pre dobro tých, ktorým chýba aj ten základ. Učme sa byť štedrí.
Dnes sme pozbierali kadejaké všakovaké drobnosti, ktoré akosi zostali po prvých kolách triedenia prevažne v našej obývačke. Zopár starých pohárikov ktovie na čo slúžiacich, starý hrnček, prázdne plechovky od kávy (veď ich nevyhoďme, isto sa zídu). Na rad prišli aj štetce našej dcéry, ktoré sa nepodarilo rozlepiť (neviem, čo sme si mysleli), vypísané fixky (áno, aj také sa pri deťoch hromadí). Hore na skrini som navyše objavil aj staré rámy na fotky (už nepoužiteľné). No a zrazu z toho bolo 22 vecí. Človek by ani nepovedal. Sme v poslednej tretine našej výzvy a sme odhodlaní ju dokončiť.
Vypočujte si aj novú epizódu nášho podcastu, v ktorej s Aďkou mudrujeme o minimalizme a rozprávame aj o tom, čo nám táto výzva dala.
