30 dní k minimalizmu – deň 24

autor

Tomi Štrba

Hoci som introvert, rád rozprávam. A priznám sa, že ešte radšej som, keď ma aj počúvajú. Toľko moje priznanie na úvod. Dnešné zamyslenie je inšpirované podnetom od kamaráta Romana. Roman, vďaka za rozšírenie môjho úzkeho vnímania minimalizmu.

A príznačne k téme, nechcem dnes zbytočne množiť slová. Snáď len zopár myšlienok a dva úryvky z Biblie. Tu je prvý, z knihy Prísloví:

Zdržanlivý v rečiach má rozum a chladnokrvný je rozumným mužom. Aj blázna pokladajú za múdreho, za rozumného, keď stisne pery.

Nie je to len Biblia, ktorá nás vedie k zdržanlivosti v oblasti našich slov. Asi každý z nás má isto skúsenosť s niekým (možno aj sám so sebou), kto nešetrí slovami. Dnes treba započítať aj naše digitálne slová, naše reakcie na sociálnych sieťach či online priestore vo všeobecnosti. Po istom čase nám takíto ľudia začnú liezť na nervy, však? Tak radi rozprávame s túžbou byť počutí. Sme však ochotní aj počúvať? Počúvajme, čo hovorí biblický Jakub:

Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu.

Rýchly, keď treba počúvať, pomalý hovoriť. Ufffff. Spomínam si na časy z detského tábora. Hrávali sme takú hru, ktorej súčasťou bol jeden celý deň mlčania (tzv. bobrík mlčanlivosti). Údajne sa to hráva aj dnes. Rozmýšľam, či by mi to neprospelo. Započítal by som do toho ale aj moje digitálne slová. Proste len viac počúvať iných.

Prečo sa tak bojíme ticha? Aj v modlitbe zvykneme viac hovoriť, ako počúvať. A slovami samotného Krista “si myslíme, že pre množstvo svojich slov budeme vypočutí”. Akoby sme sa stali závislí na hluku. Hlavne nech nie je ticho. Pustím do pozadia hudbu, alebo nechám bežať správy, …

Ticho. Mám rád keď v meste napadne sneh. Vďaka svojim akustickým vlastnostiam snehová pokrývka pohltí veľa hluku mesta. Pozývam ťa k tichu. K počúvaniu. V tichu totiž započuješ niečo, čo sa v hluku stráca.

 


 

Šuflík v obývačke skrýval poklady. Staré káble od monitora, prepojky, redukcie, nefunkčný starý mobil. Tušové perá ešte z čias stavebnej fakulty (samozrejme už nepoužiteľné), otrasne škaredé hrnčeky a zopár detailov. 24 doslova zbytočností. Putujú do koša. A šuflík je zrazu takmer prázdny, pripravený na niečo užitočné. Niečo, čo má hodnotu ale nemalo svoje miesto. Dnešným dňom sa počet vecí zvýšil celkovo už na okrúhlych 300. Už len zopár dní do konca výzvy. A stále je čo triediť.

Vypočujte si aj novú epizódu nášho podcastu, v ktorej s Aďkou mudrujeme o minimalizme a rozprávame aj o tom, čo nám táto výzva dala.

 

newsletter

Naše príspevky zámerne nezdieľame na sociálnych sieťach! Ak nechcete prísť o nové príspevky na našej stránke prihláste sa do newslettra! O každom novom príspevku, ktorý pribudne na našej sránke (podcast, blog, kázeň), dostanete automaticky notifikáciu na váš email.

Po registrácii prosím skontrolujte svoj email a potvrďte svoje rozhodnutie. Ďakujeme.