Dva dni dozadu som písal zamyslenie o tichu, o minimalizme v oblasti našich slov, či už fyzických alebo digitálnych. Poďme sa dnes spolu na vec pozrieť z trocha inej perspektívy.

Denne som bombardovaný nespočetným množstvom informácií. Priznávam, že moja myseľ to už niekedy nezvláda vstrebať. Mám obmedzenú kapacitu na množstvo informácií, ktoré som schopný za deň absorbovať. Tlačí sa to na mňa zo všetkých strán a kanálov. Stačí zapnúť správy, lognúť sa na sociálne siete či čítať správy od priateľov. Nepochybne je to všetko eskalované dobou, ktorú všetci momentálne prežívame. Nechcem však, aby bola doba univerzálnou výhovorkou na čokoľvek.

Je vôbec možné minimalizovať počet kanálov, cez ktoré prúdia informácie do mojej mysle? Myslím si, že dnes je to dôležitejšie, ako kedykoľvek doteraz. Ježiš nás na to upozorňuje jedným veľmi nenápadným veršom v evanjeliu Marka 4:

Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Ďalej im hovoril: „Dávajte si pozor, čo počúvate!

Vidím v tom varovaní urgenciu. Zámerne si dávaj pozor na to, čo počúvaš. Dovoľ mi položiť otázku: Do akej miery si vyberáš zdroje informácií? Dávaš si na to pozor alebo sa len nechávaš kŕmiť nekonečným prúdom zmesi algoritmom vybraných informácií na sociálnych sieťach?

Nečudujem sa, že spoločnosť je tak polarizovaná. Do veľkej miery za to môže práve naša nedôslednosť a ochota hltať všetko, čo je nám na sociálnych sieťach servírované. Nedávame si pozor. A tak sme často nahnevaní, nevieme spolu kultivovane komunikovať, žijeme pod zbytočným stresom a často zovretí úzkosťou.

Dobrá správa je, že to tak nemusí byť. Stačí si začať dávať pozor na to, čo počúvame. Ktoré zdroje informácií ťa zbytočne zahlcujú a potrebuješ ich minimalizovať, možno úplne odrezať? Prajem ti dostatok odvahy urobiť prvý krok. A nedaj sa prosím oklamať tým, že o niečo dôležité prídeš.

Neverím, čo som objavil v mojej skrini! Nízke kotníkové ponožky (doplnené o jedny veľké hrubé obnosené). Kedysi som ich rád nosil. Už je to ale pár rokov, čo som tak nízke ponožky prestal nosiť. Mne to proste vadilo a necítil som sa v nich dobre. Nebudem sa predsa opičiť po ostatných za cenu nepohody a nekomfortu. Po mojom rozhodnutí som ich však nevyhodil ale založil dozadu do skrine. Samozrejme, veď sa zídu. A tak sme sa dnešným dňom zbavili spolu už 351 vecí. Ešte niečo isto nájdeme.