Ako veľmi si ceníš svoj život, seba samého? Podľa čoho určuješ svoju hodnotu? Možno sa ti táto otázka zdá zvláštna. V skutočnosti však často určujeme svoju hodnotu na základe zlého merítka. Až príliš často nám napríklad záleží len na tom, čo si o nás myslia iní. Podliehame klamu, že nie sme hodní ničoho a nikoho, pretože nám to možno nikto nedá dostatočne najavo.
Ježiš raz povedal dve veľmi krátke a zaujímavé podobenstvá. Prečítajme si ich z Matúša 13:
Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.
Tak často interpretujeme tieto podobenstvá zlým spôsobom. Dávame v nich totiž dôraz na hodnotu Božieho kráľovstva. A bezpochyby, Božie kráľovstvo je neoceniteľne hodnotné. Dovoľ mi položiť rečnícku otázku: “Ak sme to ty a ja, kto v tomto podobenstve hľadá a nachádza Božie kráľovstvo, čo má v našom živote takú hodnotu, že si môžeme dovoliť ho kúpiť?”
Možno zvláštna otázka, ale je dôležité si na ňu dať odpoveď. Ja totiž nevlastním nič, čo by sa len trochu vyrovnalo hodnote Božieho kráľovstva. O čo tu teda ide?
V tomto podobenstve ide o teba. Ty si ten poklad, ty si tá perla. Je to obraz o Kristovi, ktorý kladie svoj život, aby ťa vykúpil z hriechu do Božieho kráľovstva. Tak veľká je tvoja hodnota. Kristus dal svoj život za teba. Otázka teda nie je v tom, ako veľkú hodnotu máš pre Boha, ale ako veľmi si ty ceníš svoj život? Tvoja hodnota nespočíva ani vôbec v tom, čo vlastníš, ale v tom, ako veľmi si ťa cení Boh.
Nasledovné riadky sú od Aďky. Posledné dni sme sa kúsok pozreli na spálňu. Vyzerá relatívne nezarárožená, ale zdanie často klame. A tak sa aj stalo. Niečo zo skríň už išlo preč. Avšak nielen v skriniach, ale aj na viditeľných miestach je možné nájsť skutočné poklady. Toto je prvá časť vytriedených vecí – doslova pokladov. Druhá várka príde v ďalších dňoch (vďaka nej je srdiečkový vešiak prázdny). Poklady sa ukrývali v skrinke na šperky. Je veľká a veľa sa do nej zmestí. A toto je výsledok. Laky staré, nefunkčné, v koši svoju životnú púť ukončia. Náhrdelníky si u mňa veľkú obľubu na nosenie nezískali, aj keď oku na pohľad lahodili. Ešte si snáď nájdu svojho majiteľa, ktorého ozdobia.
Viac o výzve 30 DNÍ K MINIMALIZMU si môžete prečítať v prvom blogu.