Fokus. Nie, nemyslím modelovú radu známej automobilovej značky či očnú optiku. Myslím zameranie sa na konkrétnu vec či okolnosť. Včera sme čítali o fatálnom zlyhaní prvých ľudí. Zostaňme ešte chvíľu v spomínanej rajskej záhrade, ideálnom prostredí stvorenom pre Adama a Evu.
Kým prídem k pointe dovolím si jednu poznámku na okraj. Nie, v rajskej záhrade sa Adam s Evou nepotulovali bezradne, znudení ničnerobením. Boh dal človeku prácu. Mal záhradu strážiť a obrábať ju. Dokonalé prostredie si tiež vyžaduje správu a starostlivosť, inak spustne. Nazdávam sa, že v tzv. “večnosti”, ako my kresťania pomenúvame nekonečné obdobie po “konci sveta”, to bude obdobné. Nie, nudiť sa pri nekonečnom speve chválospevov isto nebudeme, aj keď je to žiaľ stále prevládajúca predstava o nebi. Ale to sa už dotýkam úplne inej témy. Snáď niekedy inokedy.
Späť k dnešnej téme. Takže spomínaný fokus, zameranie sa na konkrétnu vec. Prečítajme si, ako nám Biblia v Genezis 2 zaznamenáva stvorenie tohto prostredia:
Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Hospodin, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“
Záhrada bola plná všetkých druhov stromov lákavých na pohľad a navyše chutných. A v strede záhrady nebol len všeobecne známy strom poznania dobrého a zlého (nie, nebola to jabloň), ale aj strom života. Napriek tomu sa hadovi, tomu prapôvodcovi reklamy, podarilo strhnúť fokus človeka na jeden zakázaný strom a vytvoriť tak dojem nedostatku. Absurdné, však? V prostredí, kde mal človek prístup ku všetkému bohatstvu záhrady začína pociťovať nedostatok. Aký paradox.
Možno sa ich správaniu divíš. Hovoríš si, že by si reagoval/a inak. Určite? Ako reaguješ dnes? Na čo sa zameriavaš? Si vďačný za to množstvo možností, vecí, či príležitostí, ktoré sa ti denne ponúkajú? Alebo sa znepokojuješ nad tým, čo ešte nemáš a možno to vôbec nepotrebuješ? Refokusni sa. Pravdepodobne aj ty máš viac, ako reálne potrebuješ. A to čo nepotrebuješ, môže pomôcť niekomu, kto nemá ani to, čo potrebuje. Zaostri pohľad správnym smerom aj dnes.
Druhý deň na našej ceste k minimalizmu. Zatiaľ to ide hladko. Hľadám dve veci, ktoré musia odísť preč. A tak som rukou načrel do zadnej časti mojej skromnej poličky v kúpeľni. A vytiahol som penu na holenie a balzam po holení. Čo je na tom divné? Ja sa už 10 rokov neholím. Oholiť som sa musel pred rokom kvôli nutnej operácii líca. Tak som si potreboval kúpiť patričné náčinie. Použil som ich 3x. A odvtedy sú na poličke. Poputujú niekomu, kto ich ešte využije. Nemáte aj vy nejaké obdobné veci?
Viac o výzve 30 DNÍ K MINIMALIZMU si môžete prečítať v prvom blogu.
