Tomi písal prvé dve zamyslenia o rajskej záhrade a o prvom viditeľnom dopade nesprávneho rozhodnutia človeka – precitnutie, že sú nahí. Nielen že to rozhodnutie viedlo k smrti, ale hanba z nahoty viedla k starostiam okolo obliekania sa. Uvedomili ste si niekedy, že človek sa kedysi nemusel obliekať a nemal s tým ani žiadne starosti? Ah. To muselo byť super pohodlné a bezproblémové. Nemuseli riešiť dilemy na aké oblečko majú chuť a nestrácali čas zízaním do skrine (určite by ju mali v dutine stromu alebo konár by bol “nemý sluha”).
Figové listy nemohli priniesť taký pocit komfortu, aký mali predtým a určite sa nedali ani len porovnať s Božím dokonalým outfitom “dolce dokonalá nedogabaná”.
Adam a Eva sa ocitli pred novou situáciou, ktorú dovtedy nepoznali a rýchlo ju museli vyriešiť. Obliecť sa. A tam to začalo. V praktickej rovine však problém nie je oblečenie samotné, ale starosti, ktoré nám prináša a pozornosť, ktorú nám berie v snahe niečo skryť. Snahou skryť svoje vnútro pod pekné oblečenie si pomôžeme len na chvíľu dobrým pocitom, ale nevyriešime tak problém, ktorý je skrytý v hĺbke nášho vnútra. Hľadajme ozajstné naplnenie, ktoré vedie k slobode. To, ktoré je večné, nepominuteľné, nehorľavé.
Asi tušíte, že výber odfotených vecí nepochádza z mužského šatníka. Tieto veci majú jedného spoločného menovateľa. A to dôvod ich kúpy. Poviem to rovno: dôvod nebol, resp. bol nesprávny. Žiadna z vecí totiž nespĺňala základné kritérium, ktoré by sme mohli zhrnúť do slova VYUŽITEĽNOSŤ.
Nikdy som tieto veci nenosila (aspoň si to nepamätám). Napr. kabelka, ktorá pricestovala so mnou z Ameriky len preto, že bolo treba minúť celé vreckové. Alebo extra pohodlné lodičky obľúbenej anglickej značky Clarks, ktoré boli v akcii a posledné. NO NEKÚP TO!! Verila som, že sa mi snáď zväčší noha alebo čo … a nič. Aj by som si mohla myslieť, že mám malú vieru, ale asi to bolo hlúpe rozhodnutie.
Koľkí z vás si už niekedy kúpili vec s “vierou”, že to určite využijem lebo “no nekúp to”. Nielen že to je márnivé, ale v posledných dňoch vyvstáva táto téma navyše ako ekologický problém. To by však bolo na dlhé písanie. Túto analýzu by som teda chcela zhrnúť do prevratnej myšlienky: “NO RADŠEJ TO NEKÚP”.
Viac o výzve 30 DNÍ K MINIMALIZMU si môžete prečítať v prvom blogu.
